Poviedka o 10 centovke

Autor: Danka Ižolová | 14.6.2012 o 9:00 | (upravené 14.6.2012 o 9:10) Karma článku: 1,56 | Prečítané:  236x

V peňaženke na stolíku je úplný pokoj, bankovky tíško odfukujú a drobné sa na seba trocha tlačia. Len vo vrecku na kabáte sa ktosi nepokojne vrtí, malá zabudnutá 10 centovka.

Zabudol ju tam Fero po ceste z nákupov, keď ju tam vhodil spolu s väčšími drobnými. Pri vyťahovaní peňazí z vrecka  sa mu vyšmykla a on si nejakých 10 centov ani nevšimol.

Sama a opustená si pomyslela, že možno ju len zabudol, a že na druhý deň ju bude hľadať, pretože mu bude v peňaženke chýbať. Ale nestalo sa tak. Práve naopak.  Na druhý deň malá 10 centovka Ferovi z kabáta vypadla rovno na ulicu. Všimla si ju však iná pani, ktorá ju vhodila do svojho vrecka na svetri a 10 centovka sa znova ocitla u niekoho iného. Stále dúfajúc, že bude konečne užitočná potešila sa každému dotyku dlane vo vrecku. Už  si myslela, že ju niekto vráti do svojej peňaženky, alebo použije na zaplatenie niečoho v obchode, no dlaň ju vždy len na chvíľku podržala, ohriala, prípadne vytiahla z vrecka von. Po chvíli ju však len   znova vhodila späť. Tak plynul čas a 10 centovka sa už pomaly zmierila s tým, že nemá veľmi veľkú hodnotu pre žiadnu z dlaní, ktoré sa jej dotýkali, že jej jediné využitie vidia dlane len v tom, aby sa s ňou zahrali, poprehadzovali si ju medzi prstami, prípadne ju silno stískali. Ale nik ju už nevytiahol z vrecka na svetri.

 Keď raz nastal jeden z mnohých rovnakých dní, vzala si sveter z vešiaka malá Anička. Poprosila maminku či by jej ho požičala a trielila do najbližšieho obchodu. V malých dlaniach zvierala hromadu drobných zo svojho prasiatka a tešila sa, že si konečne kúpi vytúženú knižku. Odkladala si na ňu veľmi dlho, a knižka za to všetko stála, bola plná nádherných obrázkov, príbehov o zvieratkách z ďalekých svetov.

 Anička dobehla do obchodu kde knižku predávali, vysypala na pult všetky drobné, ktoré mala v dlaniach, a čakala na to, kým teta predavačka peniažky spočíta. Dívala sa na svoju knižku akoby to bol ten najkrajší predmet v celom obchode, a už si celá nedočkavá predstavovala ako ju bude listovať sama vo svojej izbe. V tom ju prerušili slová tety predavačky: „ Ale máš tu málo peňazí Anička, knižku si nemôžeš kúpiť, mrzí ma to." Dievčatko spočiatku nevydalo ani hláska, dívalo sa na kopu drobných peňazí a odrazu sa jej v očkách zaleskli slzičky. Teta predavačka jej povedala, že už chýba len 10 centov aby mala presnú sumu. Anička ponorila rúčku do vrecka na svetri a nahmatala maličkú mincu. Vytiahla ruku s peniazom a zbadala 10 centovku. Pozrela sa na tetu predavačku s očakávaním v pohľade. Teta vzala drobnú 10 centovku do ruky, prihodila ju ku kope na pulte a podala Aničke knižku so slovami: „ Vidíš tak táto zabudnutá 10 centovka ti priniesla tú tvoju knižku."

 Malé dievčatko  sa celé rozradostené rozbehlo domov.

A naša smutná 10 centovka bola konečne pre niekoho taká dôležitá.

 „Aj my sme niekedy ako také zabudnuté 10 centovky. Občas sa nás niekto dotkne dlaňou, pohrá sa s nami, a znova nás odloží, pretože pre neho nemáme hodnotu. A potom sa nás dotkne niekto, kto v nás objaví chýbajúcu časť svojho majstrovského diela."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?